Portál pre širokú právnickú aj neprávnickú verejnosť zaujímajúcu sa o verejné obstarávanie

Aktuality

Konštatovanie povinnosti postupovať primárne podľa ZVO a nie podľa príručky pre prijímateľa v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Kategória: Aktuality

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“) rozsudkom 4Sfk/63/2022 zo dňa 30. 5. 2024 zamietol kasačnú sťažnosť, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 7519-P/2019 zo dňa 23. 4. 2019.

Kasačný súd posudzoval situáciu, či žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. j) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 8. marca 2010 (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z.z.“), v dôsledku čoho malo dôjsť k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Kasačný súd mal za preukázané, že sťažovateľ v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejneného v Európskom vestníku č. 2010/S 37-053784 zo dňa 23. februára 2010 obstarával stavebné práce, pričom v ňom uviedol informáciu o tom, že nie je možné rozdeliť zákazku na časti. Uvedeným spôsobom podľa kasačného súdu sťažovateľ spojil viacero funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti.

Kasačný súd ďalej konštatoval, že sťažovateľ rovnako porušil princíp nediskriminácie požiadavkou, aby uchádzač priložil k predloženej ponuke vyhlásenie uchádzača, podľa ktorého: „... uchádzač vyhlasuje, že predkladá iba jednu ponuku a nie je osobou, ktorej finančné zdroje a technické alebo odborné kapacity by použil iný uchádzač na preukázanie svojho finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti v tomto verejnom obstarávaní.“

Kasačný súd v tejto veci nepovažoval za relevantné stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR ako riadiaceho orgánu vo vzťahu k vyhodnoteniu súladu postupu verejného obstarávateľa, keďže základný právny rámec verejného obstavania v čase správneho konania predstavoval zákon č. 25/2006 Z.z., pričom z inštitucionálneho hľadiska práve Úrad pre verejné obstarávanie je štátnym orgánom, ktorý vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním a vykonáva štátnu správu v oblasti verejného obstarávania.

Kasačný súd konštatoval, že rovnako nie je dôvodná námietka sťažovateľa o tom že sa riadil znením príručky pre prijímateľa z Operačného programu Zdravotníctvo časť 3. Podľa kasačného súdu predmetná príručka síce upravuje právne vzťahy v konaní o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorý v danom prípade poskytlo Ministerstvo zdravotníctva SR, avšak nie je relevantným normatívnym právnym aktom vo vzťahu k stanovovaniu práv a povinností vo verejnom obstarávaní. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa zákona č. 25/2006 Z.z. Samotná príručka pritom v bode 3.1. odkazuje na nevyhnutnosť zabezpečenia procesu verejného obstarávania v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

Rozsudok nájdete zverejnený na stránke https://www.uvo.gov.sk/dohlad/spravne-delikty/prehlad-rozhodnuti-sudov-sr-v-spravnom-sudnictve

Zdroj: Úrad pre verejné obatarávanie


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.