Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Náhrada škody (ušlého zisku) spôsobenej porušením povinnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa
Dátum: Rubrika: Články
Možnosť uplatňovania náhrady škody spôsobenej neúspešným uchádzačom zo strany (verejného) obstarávateľa je dôležitou, a žiaľ, v praxi slovenských súdov stále neprebádanou a náročnou témou, v ktorej sa prelínajú súkromnoprávne prvky s prvkami verejnoprávnymi. O to viac zaujímavé je sledovať úniovú rozhodovaciu prax (SD EÚ), ako i stúpajúce trendy podávania tohto typu žalôb v Českej republike. Cieľom nasledujúceho článku je oboznámiť čitateľov tak s možnosťou a spôsobom uplatnenia nárokov na náhradu škody (s dôrazom na ušlý zisk), ako aj s vývojom úniovej či českej (nedávnej) súdnej praxe, ktorá sa v poslednom období vyvíja smerom k uznávaniu nárokov poškodených uchádzačov.
Verejné obstarávanie je prísne formalizovaný postup, ktorého cieľom je dosiahnuť tzv. hodnotu za peniaze. Z hľadiska trhu ide však tiež o finančne veľmi zaujímavú "obchodnú príležitosť". Dodávateľom je prostredníctvom striktnej regulácie zaručená (aspoň teoretická) pravdepodobnosť, že ak vynaložia primerané úsilie (a častokrát značné finančné prostriedky) na prípravu ponuky, táto bude vyhodnotená riadne a spravodlivo, resp. (verejný) obstarávateľ uzatvorí zmluvu iba s tým, kto jednak splní všetky objektívne určené podmienky, a jednak predloží za zohľadnenia hodnotiacich kritérií tú najlepšiu ponuku.
Ak tak (verejný) obstarávateľ nespraví, za takto vysúťažené plnenie môže zaplatiť dvakrát - jednak "nesprávnemu" uchádzačovi, ktorý zákazku plní, a jednak
z titulu nároku na náhrady škody (ušlého zisku)
uchádzačovi "neúspešnému", ktorý bol porušením obstarávacích pravidiel o zisk zo zákazky ukrátený. Za týmto účelom musí, samozrejme, poškodený uchádzač preukázať súdu splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu (ušlý zisk), a uplatniť tento nárok v korektnej výške.ÚNIOVÝ A NÁRODNÝ PRÁVNY ZÁKLAD
Priznanie náhrady škody osobám, ktoré boli poškodené porušením pravidiel zadávania zákazky, predstavuje jeden z "opravných prostriedkov", ktoré právo Únie garantuje. [1] Z hľadiska úniovej úpravy je určujúca najmä smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (ďalej len "smernica 89/665") [2], alternatívne smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (ďalej len "smernica 92/13") [3], ktorých cieľom je ochrana uchádzačov proti (verejnému) obstarávateľovi. Z článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 89/665 potom vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby ich orgány mali právomoc vymáhať náhradu takej škody, ktorá osobám vznikla porušením týchto smerníc zo strany (verejných) obstarávateľov. [4] Garancia inštitútu náhrady škody má pritom podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie za cieľ (ďalej len "SD EÚ"):
a)
nahradiť akúkoľvek utrpenú škodu poškodeným hospodárskym subjektom,
b)
obnoviť dôveru v účinnosť právneho rámca a
c)
odradiť verejných obstarávateľov od porušovania pravidiel verejného obstarávania.
Pokiaľ ide o národnú transpozíciu smernice 89/665 či smernice 92/13, slovenský zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO"), ani český zákon č. 134/2016 Sb. o zadávání veřejných zakázek (ďalej len "ZZVZ") neobsahuje žiaden druh osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú (verejným) obstarávateľom. Ako ukáže ďalší výklad, toto môže byť problematické. Vhodné je však oceniť snahy slovenského zákonodarcu, ktorý na prelome rokov 2020/2021 - ako súčasť inak kritizovaného balíka návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní [5] - inicioval doplnenie ZVO o prípad osobitnej zodpovednosti za škodu podľa § 184a (ďalej len "Návrh"). Tento Návrh síce - ani v časti návrhu osobitnej zodpovednosti - nie je bezchybný, no z dôvodovej správy vyplýva zjavné úsilie o zohľadnenie úniových východísk. Pokiaľ ide o typ a rozsah spôsobenej škody, zákonodarca uvažoval v dvoch vzájomne sa vylučujúcich [6] rovinách:
1.
Priama škoda spočívajúca v zbytočne vynaložených nákladoch na vypracovanie ponuky a na účasť vo verejnom obstarávaní (tzv. negatívny záujem)
[7], t.j. náklady, ktoré musel neúspešný uchádzač vynaložiť na svoju účasť vo verejnom obstarávaní, v ktorom verejný obstarávateľ porušil ZVO závažným spôsobom [8] (náklady na vypracovanie ponuky, ako napr. rôzne znalecké posúdenia, výpočty, konzultačné služby, atď.); pri náhrade týchto nákladov nemalo byť nutné dokazovať bližšiu kauzalitu, resp. priznanie tejto priamej škody malo byť v zásade automatické.2.
Ušlý zisk spočívajúci v náhrade prospechu, ktorý by neúspešný uchádzač získal, ak by s ním bola uzavretá a plnená zmluva na predmetnú zákazku (tzv. pozitívny záujem), t.j. čistý ušlý zisk
, po odpočítaní všetkého, čo uchádzač usporil v dôsledku toho, že sám takúto zmluvu nemusel plniť (t.j. odpočíta sa hodnota nákladov, ktoré by bol musel uchádzač vynaložiť, ak by sám poskytoval dotknuté zmluvné plnenie; neuplatňuje sa teda celá "vysúťažená" zmluvná cena); v prípade tohto nároku by musel poškodený uchádzač s dostatočnou pravdepodobnosťou preukázať, že ak by k porušeniu povinnosti (verejného) obstarávateľa nedošlo, víťazným uchádzačom by sa stal práve on; z hľadiska kauzality ide preto o pomerne komplikovaný (neistý a na dokazovanie skutočne náročný) nárok.Návrh je už približne dva roky "legislatívne zamrznutý" [9]. Oba typy nárokov však, samozrejme, môžu poškodení uchádzači uplatniť aj za súčasného právneho stavu. Uvažovať tak možno aj nad škodou v podobe márne vynaložených nákladov na účasť vo verejnom obstarávaní ako nároku právne aj skutkovo jednoduchšieho, a teda z hľadiska sporových rizík "istejšieho". Napríklad, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len "NS ČR") [10], verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zodpovedá uchádzačovi za škodu spočívajúcu v márne vynaložených nákladoch na účasť, ak zruší verejné obstarávanie z dôvodu vlastného pochybenia pri príprave súťažnej do
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
