Metóda BVA

v USA, konkrétne na Arizonskej štátnej univerzite profesorom v roku 1991 [8]. je identifikovať a využiť odborné znalosti dodávateľa na pričom metóda vychádza z princípov teórie merania informácií nazývanej ako (IMT), ktorá sa začala používať v 70. rokoch 20. storočia a je neustále rozvíjaná rodinou Kashiwaginových [9]. IMT obsahuje osem hlavných konceptov [10], ktoré sú rokmi výskumu potvrdené v princípoch IMT, ktoré okrem iných sú: 1. každý proces alebo udalosť začína od jedného jedinečného stavu k druhému, rýchlosť zmien sa riadi prirodzeným zákonom, 2. koncept vplyvu je nepresný, výsledkom je zložitosť, rozhodovanie a nedostatok zodpovednosti, 3. ľudia a ich prostredie sú pevne dané prirodzeným zákonom prostredníctvom ich vlastného rozhodovania a schopností. Táto teória postuluje, že zaujatosť a rozhodovanie vytvárajú dominantné prekážky porozumenia reality a sú zdrojom rizika, z čoho BVA vychádza a predpoklad, že väčšina rizík a odchýlok v rámci plnenia zákazky vzniká na strane objednávateľa, zadávateľa zákazky, bol následne štúdiami potvrdený.

riadeniu rizík a projektového riadenia, a to spôsobom, ktorý je v protiklade k bežnému, direktívnemu spôsobu riadenia, rozhodovania a kontroly. Podľa Performance Based Studies Research Group je BVA odskúšaná [11] v praxi v rozličných krajinách (USA, Holandsko, Nórsko, Spojené kráľovstvo, Saudská Arábia, India atď.) s vysokou mierou spokojnosti, zahŕňajúca rôzne oblasti ako zdravotná starostlivosť, výstavba, IT služby a iné služby, pričom sa neustále uvádzaním do praxe rozvíja, aby sa stávala viac efektívnou [12]. V odbornej literatúre sa možno pri BVP stretnúť aj s pomenovaním [14]. Vzhľadom na skutočnosť, že BVA nie je proces obstarávania, ale faktické uplatňovanie súboru princípov IMT, tak ďalej v texte bude prípadné používanie BVA chápané v kontexte aj ako BVP.

Východiskom pre použitie BVA, resp. iných pokusov o používanie aj iných kritérií okrem najnižšej ceny, bol stav v 70. rokoch v USA, kedy sa väčšinou súťažilo na najnižšiu cenu v rámci stavebných zákaziek. Išlo bežne o systém D-B-B , pričom panovala nespokojnosť s výsledkami projektov, keď vznikali významné omeškania s dokončením stavieb a tiež bola nespokojnosť s kvalitou výstavby. To podnietilo vznik vytvárať a skúšať aj iné metódy, ktoré by viedli k lepším výsledkom. Prvé pokusy použitia BVA boli v podobe metódy pre obstarávanie, resp. zadanie zákazky v štáte Michigan (USA) na výber strešného systému, v tom čase mala metóda ešte inú štruktúru, pri ktorej sa vychádzalo iba z historických hodnotení výkonnosti, ďalším používaním sa v metóde prešlo z obstarávania na projektový manažment obstarávanej služby a celkovo sa metóda zjednodušila [15]. Autor metódy založil skupinu (PBSRG), ktorá zbierala, analyzovala dáta z používania metódy a súčasne navrhovala jej zlepšovanie. To umožnilo potvrdiť prípadovými štúdiami predpoklad, že ak riadi výkon plnenia zákazky objednávateľ, resp. investor, tak svojou byrokraciou spôsobuje väčšinu odchýlok [16], ako napríklad omeškanie výstavby. Podobný záver potvrdila aj štúdia z roku 2018 vypracovaná organizáciou Federal Highway Administration v rámci ktorého sa pri hodnotení 291 dokončených projektov ušetrilo pri použití metódy CM/GC , D-B/BV a D-B/LB v priemere od 40 do 60% času voči metóde D-B-B [17]. Preto sa alternatívne metódy, resp. BVA metóda uchytila a súčasne sa ďalej používala a používa pri infraštruktúrnych stavebných zákazkách. Pri tvorbe osvedčenej praxe vznikol tzv. , kontrolný zoznam, ktorého vyplnením a výsledkom možno dospieť k záveru, či je daná zákazka vhodná pre BVA [18]. Prvé použitie BVA v Európe, resp. v EÚ prebehlo v Holandsku v roku 2005 spolu s autorom metódy pri zákazke na údržbárske práce v Holandskej fakultnej nemocnici Radboud UMC v celkovej hodnote 700 000 eur [19]. Táto prvá skúsenosť vytvorila predpoklady pre použitie metódy aj v ďalších projektoch , pričom nevyhnutným predpokladom bola účasť úradníkov za verejného obstarávateľa a zamestnancov od dodávateľa na konferencii v Arizone. Ďalšia jej implementácia v súlade s právom EÚ si vyžiadala určité jej úpravy, pričom v súčasnosti sa dá povedať, že je v Holandsku [20] táto metóda už bežne používaná a existujú viaceré jej varianty pri ktorých však platí, že použitie typov kritérií a počet kritérií spolu s hlavnými princípmi, zásadami ostávajú nezmenené [21].

Tabuľka 1 Hlavné zásady BVA/BVP

Hlavné zásady BVA/BVP

verejný obstarávateľ nie je odborník, dodávateľ áno

verejný obstarávateľ kritériá hodnotenia vymedzí jednoducho, netechnicky, všeobecne

uchádzači komplexné a zložité riešenie opíšu stručne, jednoducho a netechnicky

uchádzač odôvodní svoje navrhované riešenie uvedením dominantných informácií

hodnotenie je stručné, transparentné a preskúmateľné

ponuka je pred uzatvorením zmluvy rozpracovaná v rámci súčinnosti dodávateľa pred uzatvorením zmluvy

V BVA/BVP sa v rámci fázy výberu dodávateľa uplatňuje päť hodnotiacich kritérií v stanovených relatívnych váhach, pričom uchádzač predkladá informácie o svojej ponuke v štruktúrovanej podobe v rozsahu niekoľkých A4.

Tabuľka 2 BVA/BVP Kritériá

Kritérium	Opis kritéria
Odborná úroveň (Level of Expertise)     priebežné poradie     štandardne váha 35 %	uchádzačove tvrdenia o svojej expertíze, ktoré súvisia s naplnením účelu zákazky     hodnotí sa pozitívne len vtedy, ak je jeho efekt k účelu zákazky vyjadrený číselnou hodnotou (objektívne) [22]     dokument sa hodnotí anonymne
Riziká (Risk Assessment Plan)     priebežné poradie     štandardne váha 5 %	cieľom je vybrať dodávateľa, ktorý je schopný potencionálne riziko identifikovať, ale aj na základe jeho skúseností eliminovať alebo znížiť ich dosah     dokument sa hodnotí anonymne
Pokročilé riešenie (Value Added)     priebežné poradie     štandardne váha 5 %	cieľom je umožniť dodávateľom ponúknuť vyššiu hodnotu nad minimálne požiadavky verejného obstarávateľa     kritérium je závislé od zákazky (môže byť neprípustné)     dokument sa hodnotí anonymne
Vlastnosti a schopnosti Projektového manažéra (Interview)     priebežné poradie     štandardne váha 20 %	projektový manažér je kľúčová osoba na strane budúceho dodávateľa, ktorá riadi projekt – plnenie zmluvy     prebieha 20-30 min. osobný pohovor [23]
Cena ponuky (Price)     určí konečné poradie    štandardne váha 35 %	určuje sa maximálna prípustná cena a zároveň najnižšia prípustná cena

 

Spôsob hodnotenia kritérií je stanovený ako:

- verejný obstarávateľ vytvorí svoj tím kvalifikovaných osôb, ktorý je súčasťou projektového tímu pre vykonanie zákazky prostredníctvom metódy BVA. V prípade potreby mu zabezpečí školenie, resp. certifikáciu [25] pre správne aplikovanie tejto metódy v zmysle autorových požiadaviek. V rámci prípravných trhových konzultácií (PTK) sa zákazka predstaví hospodárskym subjektom a akcentuje sa použitie osobitnej metódy výberu dodávateľa. Hospodárske subjekty musia pochopiť zmeny paradigmy BVA. Odborný dodávateľ sa stáva lídrom všetkých účastníkov projektu. Verejný obstarávateľ ako objednávateľ už neminimalizuje riziko svojím manažmentom, riadením a kontrolou. Vďaka tomu minimalizuje svoje dlhé uvažovanie a časté rozhodovanie a ťažisko sa prenáša na odbornosť, expertízu dodávateľa. Počas tejto fázy sa stanovujú projektové ciele zákazky a vytvára sa súťažná dokumentácia.

Pre zákazky s BVA sú typické dokumenty, ako napríklad dokument odbornej úrovne, dokument pokročilého riešenia, dokument rizík, ktoré vypĺňa uchádzač, a k nim prislúchajúce kontrolné listy, ktoré vypĺňa komisia v rámci hodnotenia ponuky a tiež obchodné podmienky vyjadrené zmluvou. Kritériá a spôsob ich hodnotenia sa neupravujú detailne. Opis overovacej fáze je tiež súčasťou súťažnej dokumentácie.

- úspešný uchádzač sa vyberá na základe svojej odbornosti špecifickej pre konkrétne obstarávaný predmet zákazky a nie na základe technického rozsahu prác. V rámci hodnotenia dostanú uchádzači šancu sa medzi sebou odlíšiť použitím netechnických výkonnostných metrík na demonštrovanie svojej úrovne schopností a odborností na splnenie požiadaviek a potrieb verejného obstarávateľa. Ponuky sa medzi uchádzačmi neporovnávajú. Uchádzač svoju ponuku predkladá v šablóne pre vyplnenie na maximálne dve A4 ku kritériu.

- táto fáza prebieha iba s uchádzačom, ktorý je vyhodnotený ako najlepší a predchádza uzatvoreniu zmluvy. Verejný obstarávateľ overuje pravdivosť hodnotených údajov. Ak v overovacej fáze uchádzač neobháji svoje dominantné informácie, tak má byť v zmysle metódy vylúčený, čo pri sa metóde m4E, ktorá vznikla implementáciou BVA v právnom poriadku ČR zmenilo na následok, že uchádzač dostane menej bodov. Táto fáza je upravená v § 46 (Objasnění nebo doplnění údajů, dokladů, vzorků nebo modelů) a § 104 (Další podmínky pro uzavření smlouvy) zákona č. 134/2016 Sb., o zadávání veřejných zakázek, v z. p. p.