Portál pre širokú právnickú aj neprávnickú verejnosť zaujímajúcu sa o verejné obstarávanie

Online časopis

Aká výška korekcie hrozí pri porušení pravidiel verejného obstarávania v prípade eurofondových zákaziek

Dátum:

V minulom čísle časopisu sme predstavili základné pravidlá na určovanie finančných opráv alebo korekcií, ktoré by mali ovládať kontrolóri eurofondových zákaziek, ale aj prijímatelia, ktorí majú možnosť namietať voči identifikovaným porušeniam pravidiel a postupov verejného obstarávania. Vysvetlili sme, že pravidlá nájdeme v Usmernení Európskej komisie a zároveň v metodickom pokyne Centrálneho koordinačného orgánu č. 5, pričom v týchto dokumentoch toho nájdeme o finančných opravách ešte oveľa viac, a tak by sme plynule prešli k predstaveniu tých zistení, s ktorými Európska komisia spája uplatnenie finančnej opravy, pričom vysvetlíme, aká percentuálna sadzba korekcie hrozí prijímateľovi príspevku z fondov EÚ, ak je so zákazkou spojené také porušenie, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Cieľom aktuálneho článku je predstaviť najčastejšie pochybenia a najmä podrobne vysvetliť, aká výška finančnej opravy sa uplatní v prípade konkrétneho zistenia, či je možné znižovať finančnú opravu, alebo s percen­tuálnou sadzbou korekcie už nie je možné hýbať...

Aká výška korekcie hrozí pri porušení pravidiel verejného obstarávania v prípade eurofondových zákaziek
Mgr.
Branislav
Hudec
pôsobí na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) ako riaditeľ odboru verejného obstarávania a plní úlohy aj pre sekciu centrálny koordinačný orgán. Disponuje 12-ročnými skúsenosťami v oblasti verejného obstarávania vrátane skúseností na ÚVO, Ministerstve financií SR a v súkromnom sektore. Na ÚPVII koordinuje a metodicky usmerňuje subjekty zapojené do systému riadenia fondov EÚ v oblasti verejného obstarávania, je tiež podpredsedom koordinačného výboru pre spoluprácu v oblasti kontroly verejného obstarávania. Zároveň plní úlohy spojené s verejným obstarávaním tovarov a služieb pre potreby ÚPVII. Študoval právo na Právnickej fakulte UK. Popri aplikačnej praxi sa venuje aj lektorskej činnosti a publikačnej činnosti.
Ex-ante verzus ex-post finančné opravy, aký je to rozdiel?
Skôr, ako nalistujeme znenie zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o verejnom obstarávaní" alebo "ZVO") a budeme poukazovať na konkrétne porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania a hľadať v sadzobníku finančných opráv zodpovedajúcu výšku korekcie, je vhodné vysvetliť základné rozdelenie korekcií na ex-ante a ex-post finančné opravy. Najprv predstavíme ex-ante finančnú opravu, ktorá znamená individuálne zníženie hodnoty deklarovaných výdavkov spojených s výdavkami zo zákazky z dôvodu zistení porušenia legislatívy v oblasti verejného obstarávania. Výška individuálnej ex-ante finančnej opravy sa určí v zodpovedajúcej sume neoprávnených výdavkov, resp. ako percentuálna sadzba zo sumy oprávnených výdavkov zákazky v rámci schváleného eurofondového projektu, a to vo fáze pred úhradou výdavkov súvisiacich s dotknutou zákazkou v žiadosti o platbu. Aby sme uvedené vysvetlili jednoduchým spôsobom, ex-ante finančné opravy sa uplatňujú v takom štádiu implementácie projektu, keď ešte nezačalo reálne financovanie projektu a v dôsledku uplatnenia ex-ante finančnej opravy dochádza k zníženiu výšky poskytnutého príspevku z fondov a spravidla sa uzatvára dodatok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorým sa výška príspevku znižuje. Zároveň musí prijímateľ preukázať, že disponuje finančnými zdrojmi, ktorými zabezpečí úhradu budúcich neoprávnených výdavkov minimálne vo výške navrhovanej ex-ante finančnej opravy. Ak by sme to zhrnuli, ex-ante finančné opravy vychádzajú z prvotných kontrol vykonávaných riadiacimi orgánmi (spravidla ministerstvami zodpovednými za vykonávanie operačných programov), keďže ukončená finančná kontrola verejného obstarávania je nevyhnutným predpokladom na spustenie financovania projektu (výdavkov z verejného obstarávania) z fondov EÚ.
Na druhej strane ex-post finančná oprava sa uplatní, ak už došlo k úhrade oprávnených výdavkov v žiadostiach o platbu, jednoducho povedané, ak už prebieha financovanie projektu, prípadne projekt už môže byť úplne vyfinancovaný. Z predchádzajúcej vety je tak zrejmé, že ex-post finančné opravy sú spojené najmä s následnými kontrolami a auditmi (audit orgánu auditu, audit Európskej komisie alebo audit Európskeho dvora audítorov), ktoré identifikovali nedostatky vo verejnom obstarávaní spravidla až niekoľko rokov po uzavretí dodávateľskej zmluvy. Následný postup riadiaceho orgánu je potrebné hľadať v ustanovení § 41 (týka sa nadlimitných a podlimitných zákaziek), resp. v ustanovení § 41a (týka sa zákaziek s nízkou hodnotou) zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o príspevku z EŠIF"), ktorý upravuje postup pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Z pohľadu alokácie finančných zdrojov, ktoré boli pridelené jednotlivým operačným programom, sú rozhodujúce nadlimitné a podlimitné zákazky, teda priblížime úpravu postupu riadiaceho orgánu v prípade zistení porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ako už bolo uvedené, postup podľa ustanovenia § 41 zákona o príspevku z EŠIF sa týka tej množiny prípadov, keď riadiaci orgán vykonal opätovne finančnú kontrolu verejného obstarávania, či už na základe vlastného podnetu, alebo na základe zistení iného kontrolného orgánu. Ak riadiaci orgán s týmto zistením iného kontrolného orgánu nesúhlasí, jeho ďalším úkonom je podanie podnetu na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj "ÚVO"), v opačnom prípade vyzýva prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak ale prijímateľ dobrovoľne nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, poskytovateľ (riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán, ak mu bola delegovaná právomoc v oblasti finančnej kontroly verejného obstarávania) podáva podnet na ÚVO. Aký je teda ďalší postup poskytovateľa príspevku pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania po vydaní rozhodnutia ÚVO? Odpoveď je potrebné hľadať v ustanoveniach § 41 ods. 3 až 5 zákona o príspevku z EŠIF, ktoré upravujú prípady, keď ÚVO zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, za ktoré poskytovateľ vyzval prijímateľa na vrátenie príspevku, t.j. ÚVO
de facto
potvrdil zistenia riadiaceho orgánu (§ 41 ods. 3) alebo rozhodnutie ÚVO bolo vydané ešte pred výkonom finančnej kontroly riadiaceho orgánu, resp. nepotvrdilo tie zistenia riadiaceho orgánu, za ktoré bol prijímateľ vyzvaný na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti (§ 41 ods. 4), ale rozhodnutie konštatovalo iné zistenia s vplyvom alebo možným vplyvom na výsledok. Rozhodnutie ÚVO je podkladom na správne konanie, v ktorom sa rozhodne o vrátení poskytnutého príspevku alebo jeho časti. V prípade, že ÚVO zistenia nepotvrdí ani neidentifikuje nové, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, priestor na vymáhanie pohľadávky od prijímateľa zaniká.
Toľko krátke vysvetlenie rozdielu medzi ex-ante finančnými opravami a ex-post finančnými opravami. Teraz sa dostaneme k podsta
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.